Smrť vo vrtuľníku.

Nový rok 1998

Na Nový rok podvečer, o štvrť na šesť zaregistrovalo niekoľko ľudí nad Poliankami v Bratislave neosvetlený nízko letiaci vrtuľník. Stroj sa v zápätí zrútil medzi stromy. Výbuch sa neozval. O niečo neskôr sa záchranárom podarilo dostať z trosiek len mŕtve telá päťdesiat sedemročného pilota Jozefa Matého, dvadsaťdeväťročnej Renaty Záhradníkovej a sotva dvojdňovej Michaely Večerkovej. Štyridsaťdvaročný lekár MUDr. Karol Dropa podľahol ťažkým zraneniam v nemocnici po niekoľkých dňoch.

Novorodenec s chybou srdca

Na Silvestra sa skoro ráno v dedine Zakamenné neďaleko poľských hraníc začalo trochu nečakane pýtať na svet druhé dieťatko manželov Večerkovcov. Rodičku odviezli do pôrodnice v Dolnom Kubíne. Na svet prišlo dievčatko, ktoré malo iba dva kilogramy a sto osemdesiat gramov. Dievčatko malo tváričku poznačenú rážtepom pery a podnebia. Okrem toho trpelo kritickou chybou srdca. Smrť mohla nastať každú hodinu.

Šanca v Bratislave

Keby sa dievčatko v Dolnom Kubíne narodilo pred desiatimi rokmi, nemalo by šancu. Bolo by to tým krutejšie, že v Bratislave už vtedy podobné chyby úspešne operovali špičkoví kardiochirurgovia, lenže dlhý prevoz sanitkou neprichádzal do úvahy. Ako nám povedala primárka novorodeneckého oddelenia dolnokubínskej nemocnice MUDr. Jana Dudášová, helikoptéry začali na prevoz novorodencov v inkubátoroch využívať zhruba v roku 1990. Vzduchom sa do kardiocentra Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou na bratislavských Kramároch dostáva ročne približne sedemdesiat novorodencov zo stredného a východného Slovenska, ktorí by boli inak odsúdení na rýchlu smrť.

Hľadanie helikoptéry

"Aj keď sme srdcovú chybu dievčatka diagnostikovali už dve hodiny po pôrode, nemohli sme hneď uvažovať o transporte do Bratislavy," hovorí pani primárka Dudášová. "V prvom rade musíme malého pacienta stabilizovať." Kým detskí lekári robili, čo bolo v ich silách, nechcela pani Večerková čakať, či farár príde včas a svoju dcérku pokrstila sama, s rukami vsunutými do inkubátora. Dala jej meno Michaela. Prvého januára na obed uznala pani primárka že, dieťa je schopné prevozu a požiadala na nemocničnom dispečingu, aby zabezpečili vrtuľník. Prvý telefonát smeroval do Žiliny, pretože Dolný Kubín patrí do jej spádovej oblasti. Lenže žilinská letecká záchranná služba nemá vo svojom vybavení inkubátor.
Druhou možnosťou bola helikoptéra z Banskej Bystrice. Pilot Ján Zicháček, ktorý mal v ten deň službu, sa pozrel na hodiny, ktoré ukazovali pol druhej: "Vyšlo mi, že do západu slnka by som nestihol v Bratislave pristáť. Ani som teda nezisťoval, aké je momentálne počasie a hneď som let odmietol." Pán Zicháček totiž nemá kvalifikáciu na nočné lietanie.

Mi-2 predsa vzlietla

V dolnokubínskej nemocnici si zatiaľ jasne uvedomovali, že čakať do druhého dňa znamená vyniesť nad novorodencom ortieľ. Skúšali šťastie a s úľavou zistili, že Jozef Maté, skúsený pilot popradskej spoločnosti AIR TRANSPORT Europe, ktorý momentálne slúžil v Bratislave, sa rozhodol vzlietnuť. Prvého januára, keď si všetci želáme veľa šťastia, pristála o pol štvrtej poobede v Dolnom Kubíne helikoptéra Mi-2. Posádka mala podľa personálu nemocnice vynikajúcu náladu, počasie bolo nádherné. Inkubátor s tridsaťjeden hodinovou Michaelou sa podarilo naložiť a okolo trištvrte na štyri vrtuľník vzlietol smerom na Bratislavu. Na Kramáre v tom čase začala padať hmla.

Namiesto záchrany tragédia

Už sa asi nedozvieme, prečo pilot v zlom počasí nevolil jednoduchší spôsob a nerozhodol sa pristáť na letisku, odkiaľ by dieťa previezli do nemocnice sanitkou. Zhoršil sa stav dieťaťa natoľko, že sa pokúsil letieť priamo? Vletel náhle do hustej hmly, zhasol svetlá, aby sa ľahšie orientoval? Bol už príliš nízko? Zlyhala helikoptéra?


Ľudmila Lacková: Smrť vo vrtuľníku /upravené/
Zdroj: PLUS 7 DNÍ (č.3): 19. januára 1998

---